Život Prešova
online
online
Minister Zs.Simon so zástupcami donorov včera pod Hrebienkom sadili stromčeky
08.07.2005 Poprad
Vysoké Tatry 7. júla (TASR) - Prvé stromčeky zakúpené z prostriedkov, ktoré darovali na obnovu kalamitou postihnutého tatranského lesa organizácie i jednotli...Vysoké Tatry 7. júla (TASR) - Prvé stromčeky zakúpené z prostriedkov, ktoré darovali na obnovu kalamitou postihnutého tatranského lesa organizácie i jednotlivci, vysadili dnes pod Hrebienkom zástupcovia donorov spolu s ministrom pôdohospodárstva SR Zsoltom Simonom.
Riaditeľ Štátnych lesov (ŠL) TANAP Peter Liška spresnil, že na účte ŠL je v súčasnosti do 35 miliónov Sk, ktoré podľa rozhodnutia dozornej rady budú použité výlučne na zaobstaranie sadeníc. Obnovia nimi lesné porasty nad Cestou slobody od Tatranských Matliarov po Vyšné Hágy na ploche asi 1 300 hektárov.
Podľa projektu revitalizácie bude proces trvať 10 až 15 rokov. Cieľom je vytvoriť priestorovo i vekovo diferencované lesné porasty. Z ihličnatých drevín budú zastúpené smrek, borovica, smrekovec, limba a kosodrevina, z listnatých jarabina, breza, jelša ale aj javor či brest.
Podľa Lišku môže takto štruktúrovaný les odolať vetru s rýchlosťou asi 100 km/h, nie však víchrici s rýchlosťou 180 až 200 km/h, aká postihla Tatry 19. novembra 2004. Les treba manažovať tak, aby pod ním vždy bola dostatočná vrstva nového mladého porastu schopného prevziať ochranné, vodohospodárske i ďalšie funkcie.
Minister Simon pripomenul, že väčšina porastov, ktoré vlaňajšia kalamita najviac postihla, bola po fyzickej zrelosti, a keďže v TANAP-e sa nerobí klasická lesnícka činnosť, dosah víchrice bol o to väčší.
Na margo dvojmesačnej mediálnej vojny medzi lesníkmi a ochranármi o formách prístupu k likvidácii kalamity šéf rezortu pôdohospodárstva konštatoval, že niektoré ochranárske mimovládne organizácie by mali lepšie zvažovať výroky a tvrdenia. Poukázal na obrovské nasadenie lesníkov bezprostredne po kalamite. \"Nikto sa ich vtedy nepýtal, či sú ochotní zachraňovať životy a majetok občanov. Brali to ako samozrejmosť. Nastúpili, niesli elektrocentrály, aby mali ľudia elektrinu, aby mali čo jesť. \" Doplnil, že postupne dostali priestor ďalšie priority. Bolo potrebné vypracovať plán revitalizácie, stanoviť, kde a aké dreviny použiť, sústrediť sa na ochranu lesa proti podkôrnemu hmyzu.
Za najväčšiu hrozbu na území Tatier označil požiare. Na zavalených plochách si ťažko predstaviť dôsledky, keďže človek ani technika sa tam nedostanú. Oheň sa môže rýchlo šíriť a ohroziť životy občanov, keďže územie Vysokých Tatier je osídlené, bývajú tam ľudia. Ako príklad uviedol nedávny lesný požiar v Nízkych Tatrách, kde napokon zhorelo 50 ha. \"Lepšie je riziku predchádzať. Ohrozenie v Tatrách bude trvať minimálne nasledujúcich 10 rokov, kým nové stromčeky nevytvoria dostatočnú ochranu podrastu tak, aby bol schopný udržiavať prirodzenú vlahu.
Riaditeľ Štátnych lesov (ŠL) TANAP Peter Liška spresnil, že na účte ŠL je v súčasnosti do 35 miliónov Sk, ktoré podľa rozhodnutia dozornej rady budú použité výlučne na zaobstaranie sadeníc. Obnovia nimi lesné porasty nad Cestou slobody od Tatranských Matliarov po Vyšné Hágy na ploche asi 1 300 hektárov.
Podľa projektu revitalizácie bude proces trvať 10 až 15 rokov. Cieľom je vytvoriť priestorovo i vekovo diferencované lesné porasty. Z ihličnatých drevín budú zastúpené smrek, borovica, smrekovec, limba a kosodrevina, z listnatých jarabina, breza, jelša ale aj javor či brest.
Podľa Lišku môže takto štruktúrovaný les odolať vetru s rýchlosťou asi 100 km/h, nie však víchrici s rýchlosťou 180 až 200 km/h, aká postihla Tatry 19. novembra 2004. Les treba manažovať tak, aby pod ním vždy bola dostatočná vrstva nového mladého porastu schopného prevziať ochranné, vodohospodárske i ďalšie funkcie.
Minister Simon pripomenul, že väčšina porastov, ktoré vlaňajšia kalamita najviac postihla, bola po fyzickej zrelosti, a keďže v TANAP-e sa nerobí klasická lesnícka činnosť, dosah víchrice bol o to väčší.
Na margo dvojmesačnej mediálnej vojny medzi lesníkmi a ochranármi o formách prístupu k likvidácii kalamity šéf rezortu pôdohospodárstva konštatoval, že niektoré ochranárske mimovládne organizácie by mali lepšie zvažovať výroky a tvrdenia. Poukázal na obrovské nasadenie lesníkov bezprostredne po kalamite. \"Nikto sa ich vtedy nepýtal, či sú ochotní zachraňovať životy a majetok občanov. Brali to ako samozrejmosť. Nastúpili, niesli elektrocentrály, aby mali ľudia elektrinu, aby mali čo jesť. \" Doplnil, že postupne dostali priestor ďalšie priority. Bolo potrebné vypracovať plán revitalizácie, stanoviť, kde a aké dreviny použiť, sústrediť sa na ochranu lesa proti podkôrnemu hmyzu.
Za najväčšiu hrozbu na území Tatier označil požiare. Na zavalených plochách si ťažko predstaviť dôsledky, keďže človek ani technika sa tam nedostanú. Oheň sa môže rýchlo šíriť a ohroziť životy občanov, keďže územie Vysokých Tatier je osídlené, bývajú tam ľudia. Ako príklad uviedol nedávny lesný požiar v Nízkych Tatrách, kde napokon zhorelo 50 ha. \"Lepšie je riziku predchádzať. Ohrozenie v Tatrách bude trvať minimálne nasledujúcich 10 rokov, kým nové stromčeky nevytvoria dostatočnú ochranu podrastu tak, aby bol schopný udržiavať prirodzenú vlahu.
0
www.ZIVOTPO.sk
